Zeleneč - samostatná farnosť
4.1.1. Zeleneč - filiálka farnosti Hrnčiarovce
Zeleneč bol do 23. septembra 1807 filiálkou Hrnčiaroviec.
Hrnčiarovce (Gerencsér), patrili do Archidiakonátu Bratislava a do dekanátu trnavského. Fara tu jestvuje od roku 1215. Tak to uvádzajú schematizmy od roku 1847. S istotou sa v diplomatických spisoch uvádza prvý raz pod menom "villa Gerencher" už v roku 1251 (Knauz, Mons. Strig. I. 387). V 13. storočí sa uvádzajú obyvatelia Hrnčiaroviec ako pestovatelia vinnej révy. Tak ich uvádzajú listiny z roku 1270 (C.D. Árpad. VIII. 305). V súpise Archidiakonátu bratislavského z roku 1390 sa Hrnčiarovce uvádzajú pod menom Gremaro (Fejér C.D. X. VIII. 313). Hrnčiarovce pod menom Gerenchér sa uvádzajú v štatútoch Ostrihomskej kapituly z roku 1397 (Péterffy, l. c.)
Farnosť Hrnčiarovce má od roku 1692 už aj matriky, ktoré sa týkajú nielen farnosti, ale aj filiálok Zelenča a Modranky.Kostol je zasvätený sv. Martinovi, biskupovi a vyznávačovi. Vo farnosti je aj kaplnka, ktorá je tiež zasvätená tomu istému svätcovi, svätému Martinovi. Obyvatelia Hrnčiaroviec sú Slováci, materinská reč je tu slovenská. Patrón farnosti je Slobodné kráľovské mesto Trnava.
Pretože kňazi farnosti Hrnčiarovce pôsobili aj v Zelenči do roku 1807, uveďme ich od prvopočiatku hrnčiarovskej farnosti.
1. 1332 - 1337 Pavol, farár z Guerencher, (Hrmčiarovce), Archidiakonát nitriansky nad Váhom, prísahou viazaný, alebo je jeho meno Henrich, odhadoval svoje benefícium na marku. Platil 8 grošov , stredne ( Mon. Vat.. S I. T.I. 230).
2. 1561 - 1562 Novaki Andrej, farár z Hrnčiaroviec. V zozname kňazov Ostrihomskej Arcidiecézy sa uvádza ako Nováky. Autor o ňom poznamenáva: v roku 1561 je farárom v Hrnčiarovciach. Vizitátor o ňom napísal: Je hrnčiarovským farárom, katolík, samotársky. V roku 1562 o ňom píše: Bol ordinovaný (vysvätený na kňaza) v Krakove, má formáciu, a farár i veriaci sú katolíci.
3. 1629 - 1630 Dives Ján. Bol medzi prvými chovancami Pázmanea. Od roku 1629 bol. farárom v Hrnčiarovciach, kde od tohto roka začal písať matriky. V roku 1630 je preložený do Radošoviec a ako radošovský farár sa zúčastnil v tom roku 4.a 5. októbra na synode, ktorú konal Peter Pázman v Trnave. V roku 1634 bol preložený do Ružindola. V tom istom roku Juraj Draškovič tam vykonal vizitáciu a o farárovi napísal: Povinnosti vykonáva dostatočne. Nie však pred mojim príchodom, keď som ho uviedol do úradu a prikázal som mu to. Niekedy dobre nepočuje. Trpí nespavosťou. Neraz berie náradie a zúri. Vyčítal som mu to.
4. 1634 - Szentbenedeky Daniel
V zozname kňazov Ostrihomskej arcidiecézy je pod menom: Szent - Benedeki Daniel. V roku 1634 Juraj Draškovič tu urobil kanonickú vizitáciu. O miestnom farárovi napísal: Bol prebendátom ostrihomskeho kostola. Bol farárom ako benediktín, nie však predtým, ako bol uvedený sem, aby zmenil život. Konkubína, s ktorou mal deti, je stále vo farnosti. V roku 1647 bol preložený do Nádaša, v Hontianskej župe. Jeho meno sa nachádza v zozname kňazov, ktorý dal zhotoviť Juraj Lippay.
5. 1647 - Ratzkó Ján
V zozname kňazov Ostrihomskej arcidiecézy sa nachádza pod menom Raczkó Ján. V roku 1647 je farárom v Hrnčiarovciach s filiálkami Szilincs a Moderdorf. Jeho meno sa nachádza v zozname kňazov, ktorý dal zhotoviť Juraj Lippay.
6. 1657 Jan. 5 - 1680 - Hlachovics Daniel
V zozname kňazov Ostrihomskej arcidiecézy je pod menom Vlahovics Daniel. V roku 1647 bol farárom v Koloss a nachádza sa v zozname kňazov, ktorý dal zhotoviť Juraj Lippay. 5. januára bol ustanovený za farára do Hrnčiaroviec, kde v roku 1673 vykonal kanonickú vizitáciu Ferdinand Pálffy. Odtiaľto odišiel 28. apríla 1680 do Grinavy, kde bol aktívny do roku 1681.
7. 1680 - apríl 25 - 1687 december 11 - Shulík Ján
V zozname kňazov je pod menom Sulík Ján. Teológiu v treťom ročníku ukončil v Pázmáneu.. 1. apríla l673 ho vysvätil na kňaza Juraj Zichy. 25. apríla 1680 bol ustanovený za farára do Hrnčiaroviec. Odtiaľto 11. decembra 1867 bol preložený do Topoľčian, kde v roku 1697 Imrich Pongrácz urobil vizitáciu a o farárovi napísal: Je okresným dekanom, má 50 rokov a je 25 rokov kňazom.
8. 1687 december 18 - 1688 Vellovics Joannes
V zozname kňazov Ostrihomského arcibiskupstva sa nachádza pod menom Vlkovics Ján, Juraj. V roku 1687, 18. decembra bol ustanovený za farára v Hrnčiarovciach.
9. 1689, máj - 1705 Zvacsek, alebo Vacsek Ján
Štúdiá ukončil v Pázmáneu. 14. apríla bol ustanovený za farára v Nitrianskej Bojnej, odtiaľ v máji 1689 do Hrnčiaroviec a 24 decembra 1689 znova do Hrnčiaroviec. 18. novembra 1694 urobil tu vizitáciu Štefan Illéš, ktorý o farárovi poznamenal: Má 38 rokov, kňazom je 14 rokov a vo farnosti účinkuje 6 rokov.
10. 1705, sept. - 1710 Dugovics Pavol
Bol v roku 1703, 3. mája farárom v Rohove. Odtiaľ 12. septembra 1705 bol preložený do Hrnčiaroviec. Tejto farnosti sa vzdal a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (k Jezuitom).
11. 1711. december 11, - 1713 Terpalík Ján
Teológiu so špekulatívnym zameraním skončil v Kolégiu červených. 24. marca 1708. bol vysvätený na kňaza. Bol prebendátom s právom nástupníctva M.E. Strig. 27. apríla 1711 spravoval kostol sv. Gregora a tiež kostol sv. Damiána.11. decembra toho istého roka sa stal farárom v Hrnčiarovciach, odkiaľ 21. decembra 1712 bol preložený do Prieval a odtiaľ 11. júla do Smoleníc, ktoré prijal len z lásky k blížnemu, pretože v Smoleniciach zúril mor. V tom istom roku Imrich Pongrácz urobil vo farnosti vizitáciu a o farárovi poznamenal, že má 32 rokov a je 4 roky kňazom. Účinkoval do roku 1727. S usilovnosťou zaznamenal pamätihodnosti svojho účinkovania.
12. 1713, január 13. - 1720. Gasparics Pavol
Študoval v seminári sv. Štefana a po vysvätení na kňaza bol poslaný do duchovnej správy. 3. januára (13? - poznam. aut.) 1713. bol farárom v Hrnčiarovciach s filálkami Szilincs a Moderdorf. V tom istom roku tam vykonal kanonickú vizitáciu Imrich Pongrácz, ktorý o farárovi napísal, že má 26 rokov. Odtiaľto bol preložený do Veľkého Šúra. Cirkevný majetok našiel rozvrátený a ani on ho neusporiadal. Zomrel 24. mája 1722 vo Veľkom Šúre.
13. 1720 júl 24. - 1732 Bachtovics Pavol
V zozname kňazov Ostrihomského arcibiskupstva sa nachádza pod menom Bachtovics Martin. Po vysviacke na kňaza bol od 12. decembra 1683 farárom v Almásensis, v župe bratislavskej, kde bol do júna 1685. 19. apríla 1686 prijal miesto v Prievaloch, odkiaľ 30. novembra 1691 odišiel do Grinavy, odkiaľ v rokoch 1694 a 1695 administroval aj Slovenský Grob. 19. decembra 1704 odišiel na Dobrú Vodu, kde zostal len do 30. augusta 1705. Potom odišiel do Báhoňa, kde zostal do roku 1715. V roku 1716 bol už farárom vo Fuss, odkiaľ 6. mája 1718 prešiel do Kemencze a odtiaľ už v júli do Štefanovej. Odtiaľ 24. júla 1720 do Hrnčiaroviec a v roku 1732 sa vrátil do Štefanovej, kde zostal do roku 1735.
14. 1732 február 13. - + 2. augusta 1747 - Szolcsík Martin
Teologické štúdiá ukončil v treťom ročníku v seminári Marianum. 18. júla 1712 bol ustanovený za farára v Belaház. 16. apríla 1714 bol preložený do Podolia, kde v roku 1731 František Zichy vykonal vizitáciu. V nej o farárovi píše, že je 19. rokov kňazom. 13. februára 1732 bol preložený do Hrnčiaroviec, kde zomrel 2. augusta 1747 v 70. roku svojho života. Deň svojej smrti predpovedal. Je to jediný kňaz, ktorý je pochovaný v krypte kostola.
15. 1747 august 8. - 1749 január 24. - Simcsík Ján
Pochádzal z Kopčian. Bol alumnom seminára sv. Štefana, 1741 dosiahol titul bakalára a v roku 1742 sa stal magistrom filozofie. Teológiu ukončil v tom istom seminári v roku 1746. Účinkoval v metropolitnom chráme ostrihomskom a 8. augusta 1747 bol ustanovený za farára v Hrnčiarovciach. 24. januára 1749 bol preložený do Šoporne a 28. augusta toho istého roku na Trnavskej univerzite dosiahol doktorát teológie. 15. augusta 1755 po vizitácii, ktorú vykonal Anton Révay bol ustanovený za farára v Novákoch odkiaľ odišiel v roku 1757 do dôchodku a 25. augusta 1758 zomrel.
16. 1749 január 25. - + 1767 január 30. - Liska Jozef
Na Trnavskej univerzite v roku 1740 dosiahol titul bakalára, 1741 titul magistra filozofie a teológiu ukončil v seminári Marianum v roku 1743. 27. júla toho roku bol farárom v Prietrži (teraz v Osuské). Odtiaľ 25. januára 1749 bol preložený do Hrnčiaroviec a v roku 1755 tam Ján Galgóczy vykonal vizitáciu, v ktorej o farárovi píše: "Má 40 rokov a 13 rokov účinkuje v pastorácii. Magistri spoločnosti Ježišovej v jednotlivých dňoch Pána počas leta v troch kostoloch tejto farnosti vyučujú náboženstvo. Zomrel 30. januára 1767 v 51. roku svojho života.
17. 1767 február 10. - + 1791 september 5. - Simkovics Ján Nepomucký
Teológiu ukončil v seminári Germanikum 7. októbra 1764. Bol kaplánom v Nagy-Ölved. 10. februára 1767 bol ustanovený za farára do Hrnčiaroviec. V roku 1782 obnovil kaplnku Márie Magdalény v Modranke. Zomrel 5. septembra 1791 v 51. roku svojho života.
18. 1791. september 5. - + 1829. december 15. - Zbrankovics Ján
Narodil sa 22. mája 1754 v Žarnovici. Teológiu ukončil v generálnom seminári v Budapešti v roku 1778. Bol kaplánom v Misérd. 1784 bol preložený do Trnavy a 5.septembra 1791 bol menovaný za farára v Gerencsér. 14. apríla 1810 bol menovaný za dekana trnavského dekanátu. Zomrel 15. decembra 1829. Je pochovaný na cintoríne pred veľkým krížom.
Niekoľko poznámok k tejto stati:
1. Protestantizmus sa svojou uvoľnenou morálkou uchytil aj v živote katolíckych kňazov. Preto aj tu v jednom prípade (4.) čítame, že kňaz bol ženatý. No vizitátor nezabudol poznamenať, že bol katolík, že sa držal pravej katolíckej viery.
2. V tomto čase viaceré farnosti sa stali celé protestantskými. Preto vizitátori o hrnčiarovských veriacich pripomínajú, že sú katolíci. Hrnčiarovčania si pravú vieru zachovali aj v tých skutočne turbulentných časoch. Veď v Uhorsku prebiehali neúprosné náboženské vojny.
3. Cieľavedome sme užívali pri niektorých kňazoch, že boli farármi v Gerencsér - v Hrnčiarovciach, aby sme videli, aké rôzne modifikácie malo pomenovanie Hrčiaroviec za sledované obdobie.
4. To, čo v tomto období platilo o Hrnčiarovciach, azda bez najmenšej výnimky platilo aj o filiálkach Hrnčiaroviec, o Zelenči a Modranke.
Požité pramene
Joannes Némethy: Series parochiarum et parochorum Archidioecesis Strigoniensis, Strigonii 1834
Jozef Špirko: Cirkevné dejiny, II.,Neografia, Tučiansky Sv. Martin 1943.
Schematizmus venerabilis cleri Archidioecesis Strigoniensis, Strigonii 1918.
4.1.2. Zeleneč - samostatná farnosť
Kľúčovým dokladom pre Zelenečskú farnosť je doklad o jej kreovaní, teda o vyhlásení Zelenča za samostatnú farnosť. Uvádzame jej preklad:
V duchu tejto podpísanej listiny dávame všetkým na vedomie, že po tom, čo nám prišla žiadosť od ctihodnej a význačnej kapituly kolegiálneho bratislavského chrámu sv. Martina, aby usadlosť Zeleneč, územne patriace tejže ctihodnej bratislavskej kapituly, právne, duchovne a zákonite hrnčiarovskému farárovi, pre nevyhnutnosť a duchovný úžitok veriaceho ľudu onej usadlosti, bola oddelená, rozdelená a odčlenená od farnosti Hrnčiarovce, ku ktorej dosiaľ zákonite patrila. Týmto ju vyhlasujeme za samostatnú farnosť
Súhlasíme s moderným hrnčiarovským farárom, ktorý nás o tomto hodnoverne informoval, ako aj s ctihodným v Kristovi bratom Jánom Evanjelistom Šobrom, prepoštom a dekanom, ako aj celej ctihodnej kapituly bratislavskej. Táto skutočnosť bude na radosť a spásu podriadených veriacich. Veľkodušne opravili miestny kostol, ktorý má slúžiť na bohoslužby, krásne opravili dom, ktorý má slúžiť pre farára a postavili dom pre školu. To všetko má slúžiť pre dôstojné uvedenie nového farára. Mimo toho poskytli okrem záhrady pri fare aj pole približne pod tri bratislavské merice a kapitál 6267 florénov. Pre organistu, ktorý bude zároveň učiteľom, je potvrdených 150 florénov ročne. A preto uvedenú zelenečskú farnosť so všetkými veriacimi a rodinami k nej patriacimi oddeľujeme, rozdeľujeme a odčleňujeme od farnosti Hrnčiarovce, ku ktorej doteraz ako filiálka patrila. Robíme tak na základe našej zákonitej autority, delegovanej nám mocou svätého Tridentského koncilu, Cap.4, Sess. 21 o reformovaní, v zmysle dobrodení vyššie uvedeného 15. apríla 1800, pod č.j. 8351 spomínanej modernej regule. Náležitosti zelenečských farníkov, ktoré doteraz patrili hrnčiarovskému farárovi, rušíme a zrušené oznamujeme, že všetky práva a privilégia, ktoré zo zákona prislúchajú farnosti, udeľujeme zelenečskému farárovi. Nech dbá, aby na hlavnom oltári bola najsvätejšia Sviatosť, krstný prameň, posvätné oleje a ostatné veci, ktoré patria k farskému kostolu, aby sa mohli dôstojne vysluhovať sviatosti i sväteniny. Je potrebné, aby sa tam uchovávali a chránili. Tiež je treba zaviesť krstnú matriku, matriku zosobášených a zomrelých, ako aj protokol pre vydávané dokumentov. Treba ich viesť svedomito a zachovávať ich. Keď sa fara uprázdni, treba to hlásiť nám alebo našim nástupcom, aby mohla byť obsadená so všetkým, čo je s patronátom spojené. Preto je treba túto skutočnosť hlásiť aj ctihodnej a slávnej kapitule bratislavskej.
S vďačným srdcom našou pečaťou tento dokument potvrdzujeme na základe uvedených skutočností.
Dokument treba vyhotoviť trojmo: jeden bratislavskej kapitule, druhý erigovanej farnosti zelenečskej a tretí na večnú pamäť uložiť a zachovať na vikariátnom úrade
Dané v Trnave 23. septembra 1807, Jozef Kluch v.r.
Okrúhla pečať trnavského vikariátu. .
Andrej Melczer, kancelár ostr. metropolitného úradu, v.r.
Je nadmieru chvályhodné, že cez toľké zmeny, ktoré sa od ustanovenia Zelenča na samostatnú farnosť udiali, tento doklad sa nám zachoval skoro v neporušenom stave. Rozhodne za to patrí vďaka dôstojným pánom, ktorí ho bedlivo opatrovali tak, ako je to v závere tohto listu uvedené. Aby sa zachoval už navždy, kým Zeleneč bude Zelenčom, uvádzame ho aj v rukopise, v originály tak, ako bol pred dvesto rokmi vystavený. Ale skutočne bola v Zelenči erigovaná farnosť až v roku 1807? Túto otázku spochybňuje údaj v Némethyoho: Series Parochiarum et parochorum, kde na str. 592 pod menom Georgius je tento záznam: „Occurrrit 1561. plebanus in Zyly (Szilincs) de quo visitator huius anni notavit:“Nunc susceptus, catholicus et solitarius“. Slovensky: Nachádza sa v roku 1561 ako farár v Zyly (Szilincs) a vizitátor toho roka o ňom napísal: Teraz nastúpil, je katolík a je samotár. V Schematizme Trnavskej apoštolskej adnňministrattúry z roku 1944 sa na str. 164 okrem iného o Zelenči píše: „Par. Exist 1659...“ Slovensky: Fara v Zelenči jestvuje od roku 1659“. Lenže keď bol v Zelenči farár už v roku 1561 musela byť postavená už aj fara. Potom sa môžeme oprávnene domnievať, že fara existovala už v pôvodnej lokalite, teraz nazývaj Starý Linč. Nie je vylúčené, že keď sa obyvatelia presťahovali na terajšie vyvýšené miesto, zanikla niekdajšia fara. Taký prípad máme narp. aj v Červeníku, ktorý tiež bol kedysi farnosťou, ale keď sa obyvatelia presťahovali z pôvodného miesta, kde stojí teraz Leopoldov-väznica, skôr, než si postavili faru Červeníčania, postavili faru Leopoldovčania, vtedy nazývaní Mestečania (Mestečko). Keď sa Zeleneč 23. septembra 1807 stal samostatnou farnosťou, musela byť nevyhnutne nastupujúcemu farárovi k dispozícii aj nejaká budova, kde by mohol bývať a odkiaľ by mohol spravovať farnosť. Mala to byť zaiste nejaká obývateľná budova. Žiaľ, asi to tak celkom nebolo. Prečo? Keď 24. januára 1895 nastúpil na zelenečskú farnosť dôstojný pán František Orlický, farskú budovu nazval: Fara - žabárňa. Dôstojný pán Imrich Klas to takto zachytil vo svojej Histórii domus: "Týmto nevkusným menom pomenoval neb. dp. František Orlický túto faru. A nie bez základu, veď každý rok sa objavujú v tej - lebo onej izbe žaby, čo musia mať v tých starých stenách, niekde v puklinách, miesta, kde sa zdržujú. Dosť veľký počet sa ich nachádza každý rok, čo je opravdivo nemilé prekvapenie. Niekdy asnáď aj z vonku sa dostane niektorá cez dvere do izby, ale pravdepodobnejšie je, že majú peleš dakde v tej malej izbietke, vedľa hasičského skladišťa, lebo tam sa objavujú častejšie." Že farská budova v Zelenči nebola nijako slávna dokazuje aj skutočnosť, že za účinkovania dp. Jozefa Holbu bola celá budova dôkladne opravená a to v roku 1862 s prispením Bratislavskej kapituly, ktorá bola patrónom farnosti. Keby bola bývala farská budova od začiatku v poriadku, zaiste by po 55 rokoch nebola potrebovala generálnu opravu. A určite medzitým každý kňaz tu účinkujúci robil všetko, aby bola budova obývyteľná. A zasa treba odcitovať slová vsdp. Jána Vengera, ktorý sa o zelenečskej fare vyjadruje , ako je to obšírne uvedené v predchádzajúcej kapitole, takto: "Dňa 1. augusta 1946 prišiel som do tunajšej farnosti ako správca a bol som menovaný ako farár 12. januára 1949. Predchodca, p. farár Polerecký odišiel na svoju faru. Po jeho odchode boli sem menovaní štyria kňazi za správcov, ale keď videli farskú budovu, vzdali sa a odišli. Farnosť sa ocitla na dne. Bývanie kňaza, skoro najhoršia stavba v dedine, plná nepovolaných zvieratiek. Kostol malý a čierny ako komín zvonku i zvnútra..." Aké to bolo prozreteľnostné pre zelenečskú farnosť, že už bola v behu zbierka na nový kostol, ktorý však sa zdal už iba neuskutočniteľnou túžbou, naviac už bola "predo dvermi" výmena peňazí v pomere 50:1. Vtedy po porade s veriacimi, aby peniaze neprepadli, urýchlene ich vložili do stavby novej farskej budovy. Stavba bola zadaná trnavskému stavitelovi, architektovi Jozefovi Zaoralovi, ktorý sa takýmto prehlásením zaručil za kvalitu stavby:Trnava 15. októbra 1949 P r e h l á s e n i e Prehlasujem, že ručím svojim celým majetkom hnuteľným i nehnuteľným za riadne vedenie a jakosť stavby farskej budovy v Zelenči, ktorá bola zadaná fe Anton Zaoral, Trnava. V dokonalej úcte Arch. Jozef Zaoral, staviteľ, v.r. Trnava. Že skutočne bolo treba veľmi rýchlo pracovať, aby farnosť neprešla opäť o peniaze, vidieť aj z tohto Zadávacieho zápisu a z Uznesenia:
Rím. kat. farský úrad Zeleneč 15. október 1949
Zeleneč pri Trnave
352/1949